Odpadové hospodárstvo sa v súčasnosti považuje za najväčšiu environmentálnu výzvu v Albánsku. Albánska vláda prijala právne predpisy v oblasti odpadového hospodárstva v súlade s požiadavkami EÚ. Politiky v oblasti odpadového hospodárstva pozostávajú z legislatívneho rámca a národnej stratégie integrovaného tuhého odpadu a príslušného plánu.

Albánsko a Európska únia (EÚ) podpísali dohodu o stabilizácii a pridružení (ASA) v júni 2006. Dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť v apríli 2009; dokument odráža cestu Albánska k členstvu a členstvu v EÚ. Podpis DSP zaväzuje Albánsko postupne zosúladiť legislatívu s acquis EÚ, vrátane oblasti životného prostredia a najmä odpadového hospodárstva. Aproximácia právnych predpisov sa vykonáva prostredníctvom implementácie Národného plánu pre európsku integráciu 2015 - 2020, ktorý schválila albánska vláda v roku 2015.

V roku 2011 bol prijatý zákon č. 10463 "O integrovanom manažmente odpadov", ktorým sa transponuje rámcová smernica o odpadoch (2008/98 / ES). V posledných rokoch bolo vypracovaných niekoľko ďalších právnych aktov, ktoré plne transponujú príslušné smernice EÚ a plánuje ich včas schváliť vláda ako právny balík.
Medzi najdôležitejšie medzinárodné dokumenty a akty podpísala Albánsko Aarhuský dohovor (26. októbra 2000), Bazilejský dohovor (zákon č. 8216/1997) a nakoniec aj Parížsku dohodu alebo Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách 22. apríla 2016).

V súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru Albánsko riešilo osobitnými zákonmi tri hlavné piliere tohto dohovoru: i) prístup k informáciám o životnom prostredí, ii) prístup k rozhodovaniu o životnom prostredí a iii) prístup k právu na obrátiť sa na súd v otázkach životného prostredia.
Podľa Bazilejského dohovoru Albánsko prijalo "albánsky katalóg klasifikácie odpadov". Obidva dokumenty prispôsobili Európsky katalóg odpadov a Bazilejský dohovor s určitými obmedzeniami na obmedzenie prístupu k určitým druhom odpadu alebo dokonca na obmedzenie cezhraničného pohybu odpadu.