Gruzínsko, čelí rôznym problémom a výzvam aj v oblasti vodného hospodárstva a ochrany životného prostredia. Gruzínska vláda dlhodobo deklaruje príklon k orientácii na EÚ a transatlantické štruktúry. Výnimkou nie je ani oblasť vodnej politiky. Napriek značnému pokroku v tejto oblasti, je stále potrebné zlepšiť jednak právne, personálne a technické zabezpečenie v oblasti predovšetkým protipovodňovej ochrany ako súčasti krízového manažmentu. Je dostatočne známe, že Gruzínsko každoročne zápasí s povodňami, zosuvmi pôdy a bahnom. Podľa štatistiky v rokoch 2003-2009 boli spôsobené škody za viac ako 250 mil. USD. V tomto smere, implementácia Smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík umožní jednak presnú identifikáciu ohrozených oblasti a tiež prijatie nevyhnutných opatrení na zmiernenie dôsledkov povodni v Gruzínsku, hlavne tvorbu a vydávanie včasných a presných hydrologických predpovedí a výstrah. Na to sú však tiež potrebné údaje z monitoringu kvantity povrchovej vody (v súčasnosti je funkčných len 23 hydrologických staníc v Gruzínsku, kým napríklad v SR je to až 430) a presne a včasné predpovede a výstrahy. Okrem revízie hlavných právnych predpisov je nutné vytvoriť aj celkový rámec implementácie Smernice EÚ (Cestovná mapa), poznať oblasti s povodňovým ohrozením (Návrh opatrení na ochranu pred povodňami a mapy území s povodňovým ohrozením) a tiež definovať podmienky pre výkon predpovednej povodňovej služby v Gruzínsku (Návrh Vyhlášky) ako základného zdroja informácií pre riešenie výnimočných situácií na území Gruzínska.